Slovensko-maďarské vzťahy - tragédia ľudskej tuposti

Autor: Juraj Straka | 18.10.2007 o 13:49 | Karma článku: 5,90 | Prečítané:  1758x

Možno som citový idiot. Možno nie, ale nechápem jednu vec. Keď umrie nejaká slávna osobnosť, ktorú som mal rád no osobne som ju nepoznal nebudem šťastný. Nič pozitívne to prirodzene vo mne nevyvolá no zároveň nie som schopný plakať pre niekoho koho som ani nepoznal.

Preto som ani nechápal tisíce a možno desaťtisíce ľudí, plačúcich nad smrťou princezny Diany. Áno pochopím, ak niekto ide zapáliť na znak úcty sviečku. Ale plakať? Viem, že sa cez obrazovky a noviny môžem natoľko spojiť s človekom, akoby som ho poznal, ale predsa len, nie je to trošku divné?

 

Na tomto príklade chcem ilustrovať tupotu a hlúposť napätých vzťahov medzi maďarskými politikmi a slovenskými. Zámerne hovorím politikmi, lebo napätie tu vyvolávajú úplne umelo iba oni. Je až fascinujúce sledovať ako sa Janko rozvášni, keď spomeniete slovo Maďar. Ihneď sa zamračí a začne prskať na všetky strany. Áno iste pochopil by som to v prípade, ako ho v mladosti znásilnil maďarský farár, alebo nejaký- hocijaký Maďar.

 

Ale mať toľkú nenávisť v sebe len preto, lebo cíti krivdu na národe, ktorá sa, ale jemu osobne vôbec nestala a zároveň ju ani nespôsobili súčasní Maďari?Je to choré. Ešte keď som čítal nejaké Jungove články, popisoval tam princíp kolektívnej viny. A popisoval tam, že zlo, ktoré vidíme, tvorí v nás samotných zlo, rozvášňuje zlo vnútri nás. Keď sledujeme vraha, ktorý ide pred súd, cítime nenávisť a opovrhnutie. Sami sa stávame zlými. Zároveň popisuje, že nie celkom je možné v spoločnosti vytrhnúť jednotlivca s tým, že nemôže za to čo sa stalo napríklad v WW2.

 

Nemôžme zobrať Nemca, a chcieť od neho, aby sa necítil vinný. Lebo ľudia žijú v spoločnosti a nie osamotení, a teda princíp kolektívnej viny funguje. Ale možno som ho len celkom nepochopil, tak ako 90% jeho článkov;).Chcem tým povedať, že prirodzene cítime, vinu celých národov. Ale v skutočnosti je to hlúposť. Vinní sú jednotlivci. A hlúpe paušalizovanie a cítenie tráum, ktoré sa nám osobne nestali, iba plodia ďalšie zbytočné zlo. Čím netvrdím, že netreba byť empatický. Ale skôr v zmysle, zdieľam s tebou tvoju bolesť, ale nie v zmysle, nenávidím toho čo ti to urobil. Takže mi je úplne ukradnuté vzájomné ospravedlňovanie sa, je to patetická blbosť. Nemá to pre mňa žiaden význam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Ropný úder posúva iránsku kauzu do vyššej ligy

Iránske popieranie autorstva popletie akurát Európu.


Už ste čítali?